Ja som nikdy nebola vyslovene negatívne na svet pozerajúci človek, ktorý vidí vždy na veci to horšie. Keď som mala tak 20 rokov, veľmi som sa nezaoberala nejakou sebaanalýzou. Občas ma síce prepadla „depka“, vtedy som sa chvíľu utápala v žiali a myšlienkové pochody smerovala na snívanie – nereálne, ale vcelku príjemné, také tie dievčenské romantické predstavy. Rokmi som ale prišla na to, že takto veru nič nevyriešim. Tak som začala krátke a prechodné obdobia svojej psychickej nepohody riešiť rozoberaním svojho vnútra. Prečo sa deje to, čo sa deje? Ako by som si predstavovala riešenie, aby som bola na 100% spokojná? Čo pre to môžem urobiť ja sama? A to bola vlastne tá hlavná otázka. Lebo nejde o to nechať veci plynúť a čakať, až sa to opraví, človek sa musí sám aktívne pustiť do riešenia. A i keď sa mu to nakoniec nepodarí na tých 100%, už len ten pocit, že pre nápravu niečo urobil väčšinou znamená, že sa cíti oveľa oveľa lepšie ako predtým. A takýmito analýzami som vlastne prišla na to, že najjednoduchšie je pracovať na sebe a pozitívne myslieť hneď od začiatku, načo čakať na nejaký problém. Veď život je nádherný a pritom krátky, je úžasné tešiť sa z každého okamihu, tešiť sa na každý ďalší deň. Keď človek premýšľa takto, tak aj tých problémov prichádza akosi menej, resp. je to pravdepodobne tým, že si ich človek až tak nepripúšťa, rieši ich s ľahkosťou, ani by to nenazval problémami. Ak je niekto stále zle naladený, všetko vidí len čierne, ono to potom naozaj aj tak je, lebo ten človek to sám tak chce.

Reklama

Príbehy sú neupravené

Vaše príbehy uverejnujeme bez úprav ;)

Predobjednávka

Tu môžete zadať údaje, na ktoré vás budeme informovať ako si kalendár objednať. A zároveň sa zaradíte k 200 odmeneným.